Herbár Tea Market: Čajovník čínsky

Čajovník čínský, Camellia sinensis (L.) Kuntze (staršie názvy Thea bohea, Thea sinensis, Thea viridis), Čaj

Výskyt: Čajovník čínsky je vždyzelený ker z rodu čajovník. Jeho listy a púčiky poskytujú čaj, ktorý obsahuje až 2,5 % kofeínu. Je to prastará kultúrna rastlina, ktorá pochádza z južnej a juhovýchodnej Číny a priľahlých oblastí Indie, Barmy, Vietnamu a Laosu, kde sa pestuje už celé tisícročia. Hoci sa pestuje v trópoch celého sveta, najvýznamnejším producentom čaju stále zostáva Čína, India, Srí Lanka a Japonsko. Prvé písomné zmienky o čaji poznáme z tretieho storočia n. l. Mnohé legendy však rozprávajú o objavení čajovníka ako rastliny, ktorá poskytuje „podivuhodný nápoj“ už v treťom tisícročí pred n. l. Prvé celistvé opisy v známej klasickej knihe o čaji majstra Lu Jü pochádzajú z Číny z obdobia dynastie Tchang (7. až 10. stor.). Postupom času rástla obľuba čaju pre jeho výnimočnú chuť a blahodárne účinky nielen v Číne. Čaj sa čoskoro stal významným obchodným tovarom a po pitnej vode druhým najobľúbenejším nápojom vôbec.

Pestovanie: Čajovník sa pestuje zo semien alebo odrezkov v subtropickom až tropickom podnebí. Čajovník sa pestuje ako ker alebo strom na plantážach v rôznych nadmorských výškach, od nížin až po vysokohorské oblasti 2000 až 2500 m.n.m. Čajovníky pestované vo vyšších oblastiach majú menšie listy a väčšinou podstatne kvalitnejšiu úrodu. Rozmnožujú sa pomocou semien alebo odrezkov. Semená sa pestujú v pareniskách a po pol roku sa presádzajú na plantáže. Rezky sa presadzujú osem mesiacov po zakorenení. Zhruba po dvoch rokoch sú kríky prvýkrát narezané a po troch rokoch sú pripravené na prvú úrodu. Čajovník je pomerne nenáročná rastlina, dobre znáša rôzne klimatické podmienky, vyžaduje veľké množstvo zrážok počas celého roka. Možno ho pestovať aj u nás, keď sa na zimu poriadne prikryje, najlepšie slamou. Rastie v rôznych pôdnych podmienkach, vhodná je však hlinito-piesčitá pôda, v tuzemsku odporúčajú čajovník pestovať v rašeline, stále vlhkej pôde. Čajovník nemá rád premokrenie a najradšej má polotieň. Dorastá nepestovaný do výšky 5 až 15 m (výnimočne aj 30 m), na plantážach sa však nenecháva dorásť do väčšej výšky ako 1 meter, kvôli zberu lístkov. Kríky sa vysádzajú v dlhých, pravidelných radoch.

Úprava čaju: Pri spracovaní Camellia sinensis sa uplatňujú v princípe dva druhy procesov prípravy na konečný produkt a to:

Ďalšími druhmi uznávaných (ba až labužníckych) čajov z tejto bylinky sú druhy s názvom:

Uplatnenie: Zelený čaj je nápoj pripravovaný z nefermentovaných čajovníkových listov. Čínsky čaj má lahodnú chuť a vôňu a veľmi silné fyziologické účinky. V dôsledku značného obsahu trieslovín a aromatických látok má napr. silnejšie účinky ako čierny čaj. Od čierneho čaju sa odlišuje okrem zmyslových vlastností, čiže vzhľadu a akosti nápoja, aj celým výrobným postupom. Zelený čaj sa vyrába z čajových listov, ktoré v priebehu spracovania neprešli procesom fermentácie. V listoch obsiahnutý chlorofyl a triesloviny sa nezmenili a hotový výrobok si tak ponechal prirodzenú farbu čajového listu. Nápoj má silný osviežujúci účinok na organizmus, ktorý je vystavovaný vysokému pracovnému výkonu alebo dlhodobej psychickej záťaži. Pre vysoký obsah kofeínu odporúča sa pre prácu v noci. Jeho sťahujúci účinok je výrazný najmä v letných horúčavách, kedy sa odporúča piť vlažný. Zabraňuje poteniu a potláča pocit smädu. Pri užívaní zeleného čaju bolo tiež zaznamenané znížené riziko vývoja rakoviny pažeráka, znižujú riziko mutácií v organizmu (aj pri súčasnom podávaní liekov) a tlmí aktivitu prvokov v ústach, ktoré spôsobujú vývoj zubného kazu človeka.

Zaujímavosť: Kvety čajovníka čínskeho majú bielu, niekedy ružovkastú farbu a pozostávajú z piatich lupienkov. Rod Camellia bol pomenovaný podľa Jiřího Josefa Kamela (Camelius), rodáka z Brna, ktorý pôsobil ako misionár na Filipínach a v Číne. Bol známy zanietením pre botaniku, prírodovedu a samozrejme šírením kresťanstva.

Právna doložka: Všetky informácie o zdravotných a výživových tvrdeniach uvedené na našej stránke sú len súborom informácií voľne prístupných na internete a dostupnej literatúry z domácich a zahraničných informačných zdrojov a za žiadnych okolností nie sú dôkazom o skutočnom pôsobení potraviny alebo výživových doplnkov prípadne jej liečivých účinkoch.