Prvý písomný záznam o čaji pochádza až z 3. tisícročia pred Kristom, kedy ho slávny čínsky lekár Chua Tchuo doporučoval na posilnenie sústredenia a zahnanie únavy.
V kolíske čaju – Číne – bol čaj stotožnený s dvoma súčasťami života: poriadkom a harmóniou, charakteristickými pre taoizmus.
Z 8. storočia n.l. pochádza prvé dielo velebiace čaj od básnika Lu Tchunga:
Prvá šálka zvlaží pery
Druhá zaženie samotu
Tretia prebudí spomienky
Po štvrtej nepríjemné pocity odídu z tela von
Po piatej cítim sa ľahký
Po šiestej nesmrteľný
Siedmu šálku nepi! Ucítil by si, ako ťa vánok unáša k nekonečnosti.
Čajové umenie bolo dotiahnuté do dokonalosti v Japonsku, kde sa stal čaj súčasťou budhizmu. Zenový mních Mjóan Eisai v 12. storočí píše: Čaj je najčarovnejším prostriedkom na udržanie zdravia. Je elixírom dlhého života. Pre čajové umenie znamenalo zlatú éru 15. a 16. storočie, kedy slávni japonskí čajoví majstri (Takeno Džóó, Sen no Rikjú) dotiahli umenie prípravy a pitia čaju do dokonalosti a sami sa tešili veľkému politickému vplyvu.
V arabských krajinách je čaj dôležitou súčasťou každodenného života rodiny. Čajom sa víta hosť ako symbolom pohostinnosti a úcty. Odmietnutie šálky čaju v arabskom dome sa považuje za urážku pohostinnosti hostiteľa.
V krajinách centrálnej Ázie sa čajom začínajú oficiálne ceremónie, obchodné a spoločenské stretnutia. V Turkménsku je populárny čaj s ťavím mliekom, Uzbeci ho majú radi s korením, medom a mliekom.
Čaj sa v 19. storočí stal v Rusku národným nápojom a samovar symbolom rodiny, spoločenského postavenia a neoddeliteľnou súčasťou každodenného života.
Známy je anglický čaj o piatej – príležitosť k stretnutiu rodiny, priateľov, známych.
Aký čaj piť?
Najrozšírenejším je sáčkový čaj, ktorého príprava je najjednoduchšia. Stačí do horúcej vody vložiť sáčok naplnený čajovým práškom, krátko ho vylúhovať a po vybratí vyhodiť do koša. Tento spôsob je výhodný pre tých, ktorí si nepotrpia na kvalitu toho, čo konzumujú a žijú s pocitom, že nikdy nemajú dosť času.
Tradičným, dnes bohužiaľ menej obvyklým spôsobom je príprava čaju vylúhovaním sypaného čaju v čajovej kanvici alebo šálke so sitkom. Tento rituál prípravy čaju síce trvá dlhšie ako príprava „zafarbenej vody“ (ako sa o sáčkovom čaji vyjadrujú milovníci čaju), ale poskytuje to, čo bolo pre pitie čaju odpradávna typické: vychutnanie si chute, vône, farby tohto nápoja, prežitie vzácneho času pokoja a kľudu počas procesu prípravy čaju.
Najbežnejším spôsobom prípravy sypaného čaju je jeho zaliatie horúcou vodou (čierny čaj 95-100°C, zelený čaj 75-90°C), vylúhovanie 3-5 minút (niektoré druhy dlhšie, podľa návodu), preliatie cez sitko do čajovej nádoby a pomalé užívanie vynikajúcich vlastností, ktoré čaj ponúka.
S čajom sa komunikuje.
Milovník čaju - čajomil vie oceniť farbu, chuť, vôňu nápoja. Žiadna okázalosť, ale tichý priateľ. Príležitosť zastaviť sa, pozrieť sa na svoj život, podumať o tom, čím človek bol, čím sa stal, a čo ho čaká, ako uskutočniť svoje sny.
Na zdravie – nie s alkoholom, ale s čajom
